moj svet

 Chudoba? No predsa optimizmus...

Keď biely turista kráča touto krajinou často sa za nim ozývajú detské pokriky „Mzungu, dolar!“ Mzungu znamená v miestnom jazyku beloch a deti si takto žobrú od turistov peniaze. V tom lepšom prípade vám ukážu na paličke chameleóna a vyzvú vás, aby ste si ho odfotili, čo samozrejme nakoniec nie je zadarmo. Ak nie za peniaze, tak aspoň za nejakú sladkosť. Ochotných ľudí, ak potrebujete nejakú radu, alebo pomoc je všade veľa, no len málo takých, ktorý si za to s úsmevom na tvári, nevypýtajú dolár. Beloch je pre nich stále boháč. Veď už len to, že sem pricestoval, to z neho robí. Opustiť hranice svojho mesta je pre mnohých miestnych nepredstaviteľný sen. Keď sa ich spýtate, kde podľa nich pramení ich chudoba, odpovedajú jednoznačne „štátny systém, no najmä školstvo“. Problémom je malá vzdelanosť. Deti síce majú povinnú školskú dochádzku, no už od nástupu do školy, musia za vzdelanie platiť. Čo, si ale mnoho z nich nemôže dovoliť a preto deti absolvujú len pár rokov školy. Tí šťastnejší zmaturujú. No pomaturitné štúdium je pre väčšinu len sen. Napríklad 3 roky štúdia na správcu národného parku stoja 8000 dolárov, to je už suma vysoká aj pre mnohých Európanov. Ďalším problémom je zdravotníctvo. Mnohí umierajú na choroby, ktoré sa už dávno dajú ľahko vyliečiť. Problémom je nedostatok financií. V Tanzánii totiž nefungujú zdravotné poisťovne, pacient si všetko hradí sám ( základné vyšetrenie vás stojí od 16 dolárov v cirkevnej nemocnici, až po cca. 60 dolárov v súkromnej). 

No napriek všetkým týmto problémom, Tanzánijčania sú vždy usmiaty, optimistický ľudia. Najčastejšia veta je „no problem“ a ich obľúbený slogan je „no hurry in Africa“. A týmto sa aj riadia. V Tanzánii nevidíte namosúrených, ponáhľajúcich ľudí. Všetci majú čas, posedávajú na uliciach, diskutujú...a keď sa ich spýtate ako by charakterizovali svoju krajinu, tak vám odpovedia, že je to najmierovejšia krajina v Afrike. Dôvodom je vraj aj fakt, že v Tanzánii všetky kmene hovoria rovnakým jazykom, swahilsky.

Masaii...

Masaii sú pôvodný obyvatelia, ktorý dodnes žijú v buši. Poznáte ich podľa typického oblečenia, farebnej (zväčša červenej) deky, rôznych gorálkových náhrdelníkov a náramkov a uší s veľkými dierami. Na nohách nosia tradičné masaiske sandále, vyrobené zo starej pneumatiky z motorky. Výhodou týchto topánok je, že podľa ich stopy pozorovateľ nezistí, ktorým smerom masai išiel. Čo im pomáha skryť svoju stopu, keď idú za novým zdrojom vody, alebo pastvín. Masaii bývajú v buši v okrúhlych blatových domčekoch, kde sa nachádza len piecka a postele. Väčšina z nich nemá ani WC, v lepšom prípade majú za domom latrínu- jamu „oplotenú“ nasekaným krovím. Takéto obydlie postavia relatívne rýchlo, takže pre nich nie je problém sa častejšie sťahovať za pastvinami a vodou. Masaii sú pastiermi. Už malé deti možno vidieť so stádom oviec a kôz, kde-tu nejakým oslíkom. Pre vodu šlapu niekedy aj 8 hodín k najbližšej nádrži.

 Divočina alebo ZOO...

Turistickým lákadlom Tanzánie sú národné parky s množstvom zvierat. Turista si môže zaplatiť v miestnej agentúre, ak to už nemá zabezpečené z domu, sprievodcu a jeep. Miestny šoféri s vami budú ochotne jazdiť po prašných cestách národných parkov a „naháňať“ tie najlepšie úlovky, ktoré môže váš fotoaparát zachytiť. Najväčším úlovkom sú šelmy a nosorožce. Priblížiť sa k levovi alebo gepardovi na pár metrov je rarita, no nie nedosiahnuteľný sen. Zvieratá sú na autá zvyknuté, takže pred nimi neutekajú a nechajú sa kľudne vyfotiť pri ich každodenných činnostiach. Jediným rušivým prvkom tejto divokej idylky je množstvo turistov, ktorí sem prišli s rovnakým zámerom. A tak si na vyfotografovanie leva alebo slonov niekedy postojíte v rade jeepov. To niekedy budí pocit, že ste len v safari- zoo a nie v divokej rezervácii. No, aj keď niekedy množstvo turistov narúša scenériu africkej divočiny, je stále silný zážitok vidieť levy oddychujúce v tieni baobabov, alebo hrajúce sa sloníčatá. Nesýti ich ľudská ruka, ale príroda s jej každodennými bojmi o prežitie. Sú divoké ako ich predkovia, žijúci v týchto končinách zeme už tisíce rokov.

Kúsok exotiky...

Tanzánia, ale nie je krajina, ktorá láka len dobrodruhov. Na svoje si prídu aj milovníci exotických prímorských dovoleniek. K Tanzánii totiž patrí aj súostrovie Zanzibar, s jeho bielymi plážami a tyrkisovo-modrým oceánom. A po dni strávenom na pláži vás určite poteší prechádzka úzkymi uličkami kamenného mesta, Stone Town. Toto mesto bolo zaradené medzi pamiatky UNESCO. Stone Town je známy vývozom korenia a v minulosti sa preslávil aj obchodom s otrokmi. Zanzibar ponúka mnoho atrakcií medzi, ktoré patria najmä plavby na množstvo okolitých ostrovov, obklopených korálovými útesmi, plávanie s delfínmi v oceáne, návšteva koreninových plantáži, alebo prechádzka dažďovým pralesom. Napriek mnohým turistickým lákadlám Zanzibar nestratil svoju africkú atmosféru a nestal sa komerčným turistickým centrom. Na vaše plavby vás určite nebude viesť veľká turistická loď, ale bárka niektorého z miestnych obyvateľov. Plantážami vás neprevedie školený sprievodca, ale sprevádzať vás bude mladý dedinčan, ktorého plantáž živý. Kúsok od Stone Townu už za bránami vášho hotela nebudú vyasfaltované chodníky lemované obchodíkmi so suvenírmi. Môžete sa ale prejsť po prašnej ceste lemovanej blatovými domami miestnych obyvateľov a ručne vyrobené suveníry vám na pláži predajú masaii, zo svojich stánkov.

Aj po návrate domov vás táto krajina nenechá nezmenených, zanechá vo vás kúsok africkej atmosféry, pocit, že uponáhľaný západný svet nie je ten jediný, kde žijú šťastný ľudia.